Výchova detí nie je jednoduchou záležitosťou. Mnoho rodičov si láme hlavu nad tým ako vychovať z našich detí sebavedomé a múdre osobnosti. Niekedy to naozaj dá zabrať a či chcem či nechceme, dostávame sa do situácií kedy nás ovláda hnev. V tomto amoku sa často stáva, že povieme to, čo nechceme. Dajte si pozor na to, čo pred deťmi vravíte. Sú to živé a vnímavé bytosti. Možno si myslíte, že tomu nechápu, no to čo zažijú v detstve sa môže odzrkadliť na ich budúcom živote.
,,Choď preč, nemám čas.“
Takúto vetu si naozaj odpustite. Je to veľmi jednoduchý spôsob ako vysvetliť dieťaťu, že teraz proste nie, ale zároveň mu tým veľmi ubližujete. Skúste radšej vetu: ,,Maminka si dokončí robotu a hneď za tebou prídem.“ Je to oveľa lepšie ako ich takto odbiť. Deti potrebujú mať lásku a chcú byť milované. Potrebujú váš čas a vašu prítomnosť viac ako si myslíte.
,,Pozri ako to ide sestričke.“
Ďalšia veta, ktorá nepatrí do domácnosti, kde sú deti. Je v poriadku vyjadriť nadšenie z pokrokov druhého dieťatka, ale treba v tej chvíli pochváliť aj to prvé. Mohlo by mať tak pocit menejcennosti, čo sa môže ukázať na jeho povahe keď bude staršie.
,,Jedz! Spi! Nerob to! Sadni si!“
Na týchto výrazoch vo svojej podstate nie je nič strašné, ale príliš častým používaním rozkazovacieho spôsobu pri výchove detí spraví len to, že sa budú priečiť. Deti nie sú roboti a nemôžeme od nich chcieť aby nás na slovo poslúchali. To nie je možné. Prejavte im trochu viac lásky a skúste s nimi komunikovať trochu inak.
,,Lebo.“
Na detské otázky nikdy neodpovedajte štýlom ,,lebo“. To nie je dobrý spôsob komunikácie, pretože dieťa sa učí a spoznáva. Preto potrebuje vedieť dôvod prečo to tak je alebo prečo to tak nie je. Nájdite si trochu času a vysvetlite im veci, ktorým ešte nerozumejú.
,,Ja to urobím, ty to nevieš.“
To teda nie je dobrý spôsob ako pomôcť dieťaťu. Ono samé sa potrebuje rozvíjať a skúšať ako sa všetko robí. Nechajte ho chvíľu sa s tým potrápiť a uvidíte, že vás možno o pomoc nakoniec požiada aj samé. V prípade, že nie, skúste použiť radšej vetu ako: ,,Môžem ti s tým pomôcť?“
,,Poď, lebo ťa tu nechám.“
Dieťa touto vetou nadobudne pocit, že môže ostať samo a zľakne sa. Avšak strach nie je dobrý dôvod na poslúchanie ak nechcete, aby z neho vyrástol človek, ktorý sa bude každému podriaďovať zo strachu. Radšej skúste zvoliť metódu motivácie. Jednoducho mu dať nejaký dôvod, prečo by bolo lepšie odísť. Napríklad: ,,Doma sa môžeme hrať s tou novou autíčkovou dráhou.“
Dávajte si teda pozor na to, čo pred vašimi najmenšími vravíte a skúste tieto vety nahradiť niečím prijateľnejším, aby ste dieťaťu neubližovali.
