Aby dieťaťu zhustli vlasy, je lepšie ostrihať ich. Deti sa najlepšie učia do 3 rokov. To je len pár presvedčení, ktorými sa rodičia pri výchove dieťaťa zaoberajú. Nechcené rady a povery pochádzajú zo všetkých strán a v určitom okamihu budete možno chcieť vedieť, ktoré z nich sú pravdivé a ktoré sú iba príbehmi našich starých rodičov. Naši experti sa rozhodli hľadať vedecké vyvracanie mýtov, o ktorých mohli rodičia na celom svete počuť alebo čítať na internete, a tu sú odborné posudky na najrozšírenejšie mýty rodičov.
Mýtus 1: Hryzátka sú nevyhnutné.
Detskí logopédi tvrdia, že hryzátka na zúbky môžu mať vplyv na reč detí. Ukázalo sa, že deti, ktoré prežúvajú hryzátka, nie sú schopné rozpoznať rozdiel medzi zvukmi, pretože jazyk a sluch sú veľmi úzko spojené. Aj deti, ktoré ešte nezačali rozprávať, používajú svoj jazyk na to, aby porozumeli reči a ak jazyk „zamestnáva“ hryzátko, táto schopnosť sa dočasne stráca.
Mýtus 2: Deti prirodzene zaspia, keď sú unavené.
Už ste niekedy počuli o fenoméne „druhý dych?“ Ako keď sú rodičia vyčerpaní, ale batoľa je úplne bdelé, pretože majú tento nočný príval energie? Väčšina z nás zaspáva, keď je unavená, ale batoľatá sú výnimkou. Batoľatá, ktoré sú nadmerne unavené, môžu nabrať nový dych a môžu začať pobehovať v kruhoch. A niekedy to môže eskalovať – s tým, ako sa deti unavujú, ťažšie zaspávajú a cez noc sa niekoľkokrát budia.
Mýtus 3: Vaše dieťa by malo začať s toaletným výcvikom najneskôr vo veku 18-24 mesiacov.
Pravdou je, že nikde nie je stanovený čas, kedy treba začať. Pediatri vysvetľujú, že rodičia môžu chcieť tento proces urýchliť, pretože plienky ich stoja majland, no batoľa na to ešte nemusí byť pripravené. Od nočníka by sa malo dieťa začať odvykať medzi 21. a 36. mesiacom a ak sa začne pred 27. mesiacom veku, nemá to takmer žiadny efekt.
Mýtus 4: Na deti nemá vplyv televízia, ktorá je zapnutá v pozadí.
Robíme to občas všetci. Televíziu nechávame zapnutú ako tlmený hluk v pozadí, keď ju práve nepozeráme. Mnohé štúdie však ukázali, že ak sú v dome malé deti, je lepšie to nerobiť. Malé deti nie sú schopné „vykonávať viacero úloh naraz“ a ak je televízor v pozadí zapnutý, prerušuje ich hru a odvádza ich od hry s úplnou koncentráciou. Vedci tvrdia, že televízia v pozadí môže spomaliť vývoj jazykov u detí do 2 rokov. Ak má dieťa viac ako 2 roky, môže počuť iba veci, ktoré nie sú primerané jeho veku, a pamätať si to ako súčasť svojej každodennej rečovej rutiny.
Mýtus 5: Deti musia rýchlo dobehnúť učenie pred dosiahnutím veku 3 rokov, inak už na to nebudú mať príležitosť.
Tento mýtus sa považuje za najškodlivejší pre deti aj ich rodičov. Objavilo sa to v dôsledku nesprávneho pochopenia vedeckého vysvetlenia funkcie mozgu človeka a tento mýtus vysvetlil už v roku 1999 John T. Bruer vo svojej knihe. Strata nervových spojení po 3 rokoch neznamená, že dieťa bude mať nižšie IQ, ak nebude správne trénované. Znamená to, že deti vytvárajú stabilné reakcie na najpôsobivejšie udalosti vo svojom živote do veku 3 rokov a niektoré z nich zanechajú v mozgu stabilnú stopu. Ľudský mozog je nepredvídateľný a trojročný míľnik nemá nič spoločné s rýchlym učením.
Mýtus 6: Efektné hračky sú životne dôležité pre dobrý vývoj mozgu.
Efektné interaktívne hračky sú propagované ako „vzdelávacie“ a výrobcovia tvrdia, že môžu naučiť deti rozprávať. Psychológovia tvrdia, že tieto hračky v skutočnosti „zabíjajú“ predstavivosť detí a nestimulujú ich k tvorivým činnostiam. Najlepší spôsob, ako môže hračka podporiť vývoj jazyka u batoliat, je stimulácia interakcie medzi rodičom a dieťaťom.
Mýtus 7: Detské chodítka pomáhajú deťom začať chodiť.
Aj keď ich vaše dieťa používa pod vaším stálym dohľadom, existuje riziko, že by to mohlo dieťaťu ublížiť. Môžu dokonca vyprovokovať posilnenie nesprávnych svalov na nožičkách a kĺby, ako aj kolená, môžu vyvíjať ďalší tlak, takže sa môže nesprávne formovať kostra. Z dôvodu rizík sú chodítka pre deti v Kanade od roku 2004 oficiálne zakázané.
Mýtus 8: Strihanie vlasov vášho dieťaťa má vplyv na hustotu ich vlasov.
Neexistuje žiaden vedecký dôkaz o tom, že strihanie vlasov dieťaťa môže v budúcnosti prospieť hrúbke jeho vlasov. Štruktúru vlasov určuje genetika a tá sa podľa vedcov mení iba po chemoterapii.
Mýtus 9: Neskôr do postele = Dieťa dlhšie ráno spí
Detský spánok je snom mnohých rodičov. Myšlienka, že deti budú dlhšie spať, ak si neskôr ľahnú do postele je iba ďalším mýtom. Bábätká spia lepšie a dlhšie, ak sú ukladané skoro večer spať. Deti majú svoje „vnútorné hodiny“ a zobudia sa zhruba v rovnakom čase ako obvykle, bez ohľadu na to, ako neskoro šli spať.
Mýtus 10: Keď rodičia „hovoria s dieťaťom“, môže to spomaliť vývoj jazyka dieťaťa.
„Baby Talk“ alebo „reč zameraná na dieťa“ môže byť skutočne prospešná pre rozvoj reči a jazyk dieťaťa. Hlas spevu, ktorý rodičia zvyknú používať pri rozprávaní so svojimi deťmi, hovorí deťom, že reč je pre nich, a deti tak venujú zvýšenú pozornosť tomu, čo hovoria rodičia. Používanie „detských rozprávok“ tiež pomáha deťom rozlišovať medzi zvukmi a slovami. Je však dôležité mať na pamäti, že je to dobré iba pre kojencov a neodporúča sa to pri komunikácii s batoľatami alebo staršími deťmi.
Mýtus 11: Vzdelávacie televízne programy, aplikácie a kartičky naučia moje dieťa rozprávať.
Deti sa najlepšie učia, keď sa hrajú a komunikujú v skutočnom živote. Psychológovia tvrdia, že televízia nerobí deti hlúpymi, ale ich jazykové znalosti sa nedajú rozvíjať sledovaním televízie. Najlepším spôsobom, ako naučiť svoje dieťa novú slovnú zásobu a jazyk, je komunikovať s ním v prostredí, na ktoré si zvyklo.
Môžete deti učiť nové slová alebo sa s nimi hrať. Tieto prirodzené interakcie majú oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že na vaše dieťa vytvoria úžasný dojem a pomôžu im pochopiť a používať slová v iných kontextoch.
Mýtus 12: Zlí rodičia nechávajú deti bez dozoru.
Rodičia môžu skutočne nechať deti samy na bezpečnom mieste (v závislosti od veku dieťaťa aj od toho, kto je okolo). Čím viac sa rodič zapája do hry, tým viac dieťa sleduje svoje vedenie a nenaučí sa zabávať samého seba a byť svojim vlastným zdrojom zábavy. Aj keď je pre rodičov dobré hrať sa so svojimi deťmi, kľúčom k rozvoju je tiež príležitosť hrať sa pod vedením dieťaťa. Samotné hranie môže tiež prispieť k rozvoju tvorivosti dieťaťa, pretože namiesto toho, aby im mama navrhla, aby vyskúšali ten či onen scenár, vymýšľajú svoje vlastné úlohy.
