Určite sa už stretli s človekom, ktorý mal nejakú poruchu sluchu alebo nepočul vôbec , niektorí od narodenia , iným to spôsobil úraz alebo pracovné prostredie. Mnoho z nich nedokážu poriadne rozprávať , hoci nie sú nemí, veľmi ťažko sa učí rozprávať , keďže nepočuli nikoho kto rozprával. Hľadali spôsob ako sa dorozumieť medzi sebou a tiež ako preniknúť do sveta počujúcich. Nemôžu sa dorozumievať klasickým jazykom tak si vymysleli vlastný jazyk , s tým že budú ukazovať rukami určité pohyby a podľa postavenia prstov vytvoria prstovú abecedu.
Najskoršie zmienky o posunkovou jazyku pochádzajú z prelomu 17. a 18.storočia. V slovenskom práve zo zákona č.149/1995 vyplýval názov posunková reč.
Rozdiel medzi hovoreným jazykom, ktorý využíva audio- orálny kanál a posunkový jazyk sa odohráva vo vizuálno-motorickom kanáli.
Posunkový jazyk je charakterizovaný :
- Prirodzený jazyk nepočujúcich
- Plnohodnotný komunikačný systém
- Vizuálno-motorický jazyk
- Nevokálny , ale verbálny v zmysle slovný jazyk
- Jazyk s vlastnou gramatikou , nezávislou od gramatiky hovoreného jazyka
- Má vlastnú slovnú zásobu
Posunkový jazyk nie je medzinárodný, každý hovorený jazyk má aj svoju posunkovú verziu .Komunita slovenských nepočujúcich má slovenský posunkový jazyk, USA- americký posunkový jazyk atď.
V 60.rokoch 20. storočia sa ako prvý lingvista zaoberal William C. Stokoe a vydal svoju prácu Sign Language Structure– dokázal , že posunkový jazyk je lexikologicky aj gramaticky plnohodnotný jazyk na úrovni bežného hovoreného jazyka.
Veľa ľudí si zamieňa posunky a gestá. Gestá sú neverbálne, ale naopak posunky sú verbálne. Posunkovom jazyku je dokonca možné aj spievať pomocou umeleckých posunkov , používajú sa inak ako v bežnej komunikácii. Hoci nemá písanú podobu ,nie je nedokonalý, dokonca aj niektoré hovorené jazyky nemajú písanú podobu. Učí sa rovnako ako akýkoľvek iný cudzí jazyk, akurát je obohatený o simultánnosť a trojrozmernosť.
Mnoho počujúcich nerozumie tomu , prečo nepočujúci potrebuje tlmočníka zo slovenčiny do slovenského posunkového jazyka. Ide o to , že tie to dva jazyky sú hoci slovenské ,a predsa cudzie s rozdielno skladbou slov , gramatikou aj lexikológiou.
Ak poviem počujúcemu slovo – varila ( žena, v minulosti pripravila jedlo) a nepočujúci musí použiť až tri posunky (žena bolo variť).
Zaujímavosťou je výzor tlmočníka- je dôležité , aby ich oblečenie bolo tmavé a bez vzorov, aby neodvádzali pozornosť od posunkov, nesmú žuť žuvačku, byť príliš zarastený/ výrazné šperky a nalakované nechty. Výrazný rúž pomáha k odzeraniu z pier pre nedoslýchavých(slabo počujúci ) Aby mali nepočujúci zážitok s koncertu , existuje služba umelecký tlmočník, ktorý je na pódiu spolu s umelcami… Posunkový jazyk , čo sa týka vyjadrenia hádky alebo kriku je oveľa bohatší ako hovorený jazyk, a presunie aj počujúceho , ktorý sa ho naučí do novej dimenzie komunikácie. Zamestnávať nepočujúcich , nie je zlý nápad práve naopak je kľúčom k úspechu. Napríklad v reštaurácii si možno objednať posunkami , pomocou kartičiek alebo cez počujúceho zamestnanca, ale väčšina zákazníkov si chce objednať pomocou posunkov , lebo je to zaujímavejšie.
23.9.2020 bol kodifikovaný Slovenský posunkový jazyk , v tento deň je aj Medzinárodný deň posunkového jazyka od roku 2018 zapísaný do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Bc. Ľubica Bombalová