Veľa sa hovorí a hlavne píše o šťastí z narodenia malého dieťatka. Aké je úžasné držať ho v náručí, dojčiť ho, starať sa o neho a za to vidieť jeho úsmev. Samozrejme tieto pocity sú pravdivé. Okrem týchto pocitov, ale mamičky zažívajú aj iné menej radostné pocity. O týchto okamihoch sa ženy často boja hovoriť a hanbia sa samé za seba, že ich majú.
Dôvod je jednoduchý, existuje veľké množstvo tém o ktorých sa málokedy píše a rodičia, ktorí čakajú dieťa sa o nich nič nedozvedia. Nie sú informovaní a ani pripravení. Veľa prvorodičov si potom hovorí, prečo ich nik nevaroval. Veď okrem radosti prichádzajú aj pocity úzkosti, strachu, zlyhania.
Pôrod je len začiatok
Aj keď mu predchádza 9 mesiacov tehotenstva, pôrod je len začiatok „zábavy“. Dovtedy sa matky zameriavali hlavne na seba, no po pôrode sa dieťa dostalo na svet a plne závisí na matke, na jej starostlivosti a nálade.
A vtedy začnú otázky. Čo robiť keď kričí? Je hladné? Nie je choré? A ak je choré, čo urobiť? Dýcha? Ako často v noci mám kontrolovať či dýcha? Mám ho nechať vykričať ako mi niekto radí, alebo k nemu okamžite bežať ako mi radia druhí? Prečo kamarátkine dieťa neplače? Prečo jej spí celú noc a mne nie?
V takýchto chvíľach začínajú o sebe ľudia pochybovať. Začnú sa hodnotiť len podľa svojho dieťaťa a jeho nálad. Ak je dieťa zdravé, pokojné a veselé som dobrá matka, no naopak ak je dieťa choré, nepokojné a plačlivé znamená to, že som zlá matka. Veď predsa všetci dookola to zvládajú, len ja nie. Tento postoj navyše posilňuje fakt, že na obálke časopisu nikdy neuvidíte dieťa ako plače s matkou, ktorá si už nevie dať rady. Vždy je tam usmievavé dieťatko, šťastné a spokojné.
Je pochopiteľné, že nikto nechce myslieť na zlé veci. Nechce premýšľať o problémoch, ktoré prichádzajú s narodením dieťaťa na svet. Ak by to ľudia neignorovali, tak veľa z nich sa do rodičovstva dobrovoľne nepustí. Preto si radšej vytvoríme stereotypnú predstavu o tom čo nás čaká, ako sú prechádzky s kočíkom, spoločné hry, kúpanie, prvé krôčiky.
Príprava
Na rodičovstvo sa dá čiastočne pripraviť. Môžete sa informovať o vývine dieťaťa, o tom aké problémy sa najčastejšie vyskytujú. Pozrite sa aj na seba samého a reálne zhodnoťte svoje silné a slabé stránky. V prípade svojich slabých stránok si dopredu môžete naplánovať, na koho by sa dalo obrátiť pre pomocnú ruku alebo podporu.
Únava, stres, depresia
Na čo sa nedá pripraviť sú neradostné pocity , pocity vlastného zlyhania, únava. Vaše dieťa môže byť nakŕmené, prebalené, oblečené a spokojné, ale vaša únava rastie. Máte nedostatok spánku, denný aj nočný režim sa zmenil, oproti tomu čo bolo samozrejmé celý život. Domáce práce, ktoré ste predtým hravo zvládali, vyžadujú čas a energiu, ktorú nemáte. S únavou narastá podráždenie a to prechádza do hnevu. Do hnevu na seba alebo aj do hnevu na všetkých okolo. Samotný hnev je pravdepodobne len znakom veľkej únavy. Musíte si oddýchnuť, prijať ponúkanú pomoc, prípadne o ňu požiadať.
Ľahšie sa to hovorí ako robí. Najmä, keď sa mnohé matky cítia zahanbené, keď čítajú a počujú o takzvaných supermamách, ktoré okrem toho, že sa postarajú o vlastné dieťa bez hocijakých starostí a problémov, tak ešte chodia pravidelne cvičiť, učia sa popri tom ďalší jazyk, vypekajú sedemposchodové torty, zachraňujú planétu, liečia rakovinu, či lietajú do vesmíru. Trochu je to zveličené, ale toto je príklad, ktorý dostávajú dnešné matky. Nie je sa čo čudovať, že potom čoraz viac ich prepadá popôrodnej depresii.
Aj popôrodná depresia sa dá prekonať, ale ak požiadate o pomoc skôr nemusí to zájsť tak ďaleko. Nemusíte sa báť priznať, že ste unavená, bojíte sa alebo trpíte úzkosťou. Verte či nie, toto je stav ktorý pociťujú takmer všetky matky.
