Zamyslime sa teraz spoločne nad tým akoby deti z ich pohľadu hodnotili našu výchovu. Každý rodič vie , že nemôže nechať dieťa rásť bez nejakých rozumne nastavených hraníc , zo správaním sa ako opica v zoo a pod. tiež nie ako samorast , prípadne prílišná prísnosť , zošnurovanosť , ktorá nedáva dýchať , alebo prehnaná voľnosť , ktorá naopak spôsobí , že sa nebude dieťa vedieť „pomyselne vpratať do vlastnej kože“ a bude z neho nezvládnuteľný divoch bez pardónu ako neriadená strela. Oba prístupy nie sú správne. U detí treba zvoliť partnerský prístup od úplného malička a dohodnúť sa s nimi dá , aj keď ešte nerozprávajú. Hranice sú potrebné nastaviť zvnútra nie oklieštením z vonku. Nakoľko staršie deti ich budú mať zo zábavy tendenciu prekračovať a skúšať čo si môžu dovoliť.
Deti potrebujú cítiť a vedieť , že ste tam pre ne ,že sa môžu o vás oprieť nech by sa stalo v ich živote čokoľvek. Pri výchove je potrebné budovať predovšetkým dôveru , láskavý prístup a pravdu, na týchto bodoch viete postaviť krásny vzťah medzi rodičmi a deťmi. Deti nepotrebujú rodičov policajtov – zákaz príkaz , ani rodičov učiteľov- že ich budú neustále poučovať a ani rodičov tkz. nemých – že nikdy im nič nepovedia…
Rodičia majú byť predovšetkým bezvýhradne milujúci svoje deti, a komunikácia je toho základom. Je rozdiel medzi tým , že dieťa ponižujem a zhadzujem , ako keď ho upozorním , ale súbežne aj vysvetlím prečo sa mi napríklad dané správanie , postoj alebo hra nepáči.
Ak chcem , aby deti išli a objavovali svoje talenty , tak im v rámci možností dovolím vyskúšať všetko v čom by sa mohli nájsť a mohlo by byť ich vlastným snom dosiahnuť. Treba sa úplne striktne vyhnúť zo strany rodičov tomu, že si cez svoje dieťa budem kompenzovať svoje premárnené šance alebo nedosiahnuté ciele.
Vaše dieťa , nie ste vy v zmenšenej podobe , je to samostatná autonómna bytosť , ktorá síce má od vás rodičov pol na pol DNA , ale napriek tomu zmiešaním tejto genetickej informácie od matky aj od otca vzniká úplne nový jedinec.
Rodičia často nútia deti k niečomu , k čomu boli sami ako deti nútení, prípadne nesplnené sny prenášame na deti. Napríklad , že otec chcel byť lekárom , ale nepodarilo sa mu to , dajme tomu kvôli tomu , že nezvládol štúdium , prípadne na neho neboli peniaze a školu musel opustiť.
Tak si zaumienil , že keď bude otcom on sám podvedome donúti dieťa vyštudovať za lekára , lebo jemu sa to nepodarilo.
No môže nastať niekoľko situácii
- Dieťa vyštuduje za lekára , nielen pre želanie otca – ale nájde tam svoje povolanie a bude šťastný otec aj dieťa
- Dieťa pôjde študovať , aby splnilo vôľu otca a bolo zabezpečené- no školu nezvládne a zlyhá – otec nešťastný a vyčíta , že je hlúpy /a , že on také dieťa nesplodil a odvrhne a poníži
- Dieťa na školu nechce ísť , lebo je zamerané úplne iným smerom a nemá nadanie na takýto typ štúdia – smutný a nešťastný otec a dieťa v pohode , keď sa mu podarí dobiť svoje miesto a byť úspešné
- Dieťa školu vyštuduje je z neho lekár – výsledok šťastný otec splnil sa mu sen , že má v rodine lekára – dieťa nešťastné lebo ho to nebaví a svoju frustráciu si vybíja na kolegoch a pacientoch
Dieťa potrebuje objaviť čo ho napĺňa robí šťastné , a je na rodičoch , aby mu to čo je v ich silách a neskôr aj v silách dieťaťa , aby sa mu to splnilo. Pestovanie záľub a koníčkov napomáha rozvoju myslenia , stratégie pocitu vlastnej hodnoty a sebarealizácie .
Výchova rodičov by nemala byť ani benevolentná ani prísna. A skoro vo všetkom je potrebné urobiť , aký taký kompromis. Stanoviť si cieľ a malý krokmi putovať k nemu.
Prekážky medzi deťmi a rodičmi pri ich výchove
Nedostatok komunikácie , alebo vyhýbanie sa komunikácii– ak sa vyhýbame alebo nie sme vnútorne prítomný pri svojich deťoch tak naše deti si svoj čas zariadia inak , vidia , že rodič nie je pri nich nerozpráva sa s nimi a necháva priestor samostatnej hre , je síce na jednej strane dobré , lebo vedie dieťa k samostatnosti , no na strane druhej dochádza k citovému a emočnému odlúčeniu – emočnej traume. Dieťa sa uzavrie pred rodičmi , prestane mať dôveru , že niekto má o neho a jeho pocity záujem.
Uzatvorí sa do vlastného sveta a rodičov z neho úplne vytesní a žije si svoj vlastný život bez nich. Ak sa toto spojenie v komunikácii na všetkých rovinách preruší , nie je možne tento stratený alebo premárnený čas nikdy vrátiť a nahradiť. Na duši dieťaťa ostane rana nepochopenia a odcudzenia. Preto buďte pri rozhovore prítomný na 100% nielen fyzicky , ale aj mentálne , celou bytosťou aj s emóciami a prežívaním ich starostí. Vám sa zdajú banálne , dieťa to berie ako najväčšiu krivdu , nie dostatočne zrelé uvedomiť si závažnosť situácie do detailov, a vaše slová berie doslovne, nakoľko abstraktné myslenie , že niečo nie doslovne tak ako je povedané , prichádza oveľa neskôr vo vývoji dieťaťa. Vychutnávajte si čas a rozhovory so svojim dieťaťom a budujte vzájomnú dôveru, kým je táto možnosť, potom bude už neskoro.
Absencia dotykov , pohladenia a objatia –
Ak pri deťoch z akýchkoľvek dôvodov chýbajú dotyky , pohladenie a objatie , tým deťom nastáva emočná trauma . Týmito prejavmi dopĺňame a rozširujeme citovú nádobu a budujeme sebadôveru a sebavedomie k samostatnosť v konaní a rozhodovaní , čo je a čo už nie je príjemné. Často krát si rodičia mylne myslia , že dieťa objatím alebo pohladením rozmaznajú a nebudú chcieť dodržiavať hranice. Kým sú malé tak sú výslovne závislé na objatí , čo dodáva pokoj a pocit bezpečia , prejav lásky a zjednotenie na úrovni duší, takýto súzvuk dodáva istotu a dôveru. Až raz dosiahne dieťa určitý vek tak už budú vaše objatia a dotyky nežiaduce a objatia na obtiaž prevracanie očami , pocit poníženia ak sa to deje na verejnosti.
Nezapísané spomienky , neurobené fotky , videá alebo nepoznačený „miminkovský slovník “ –
rodičia niekedy rozmýšľajú , či si vôbec robiť nejaké fotky , zápisky a spomienky na to , ako bolo ich dieťa maličké, často sa mylne domnievajú , že si to dokážu uchovať v srdci , nepotrebujú si to nikde zapisovať , veď nie sú dementný, aby si nezapamätali pár slov , ale ako sa spomienky nabaľujú diametrálny je rozdiel v tom , čo si budeme alebo nebudeme pamätať , alebo sa vás , už dieťa ako staršie opýta ako vyzeralo keď sa narodilo, malo pár mesiacov alebo 1-2 roky, to , že si to my dospelí pamätáme , v mozgu dieťaťa je táto stopa zapísaná no nedostane ju do vedomia , aby si na ňu spomenulo.
Tiež miminkovský slovník, teda prvé slovíčka ich skomolené ekvivalenty, vám v radosti utkvejú v srdci , ale môžete si byť úplne istý , že si všetky nezapamätáte , tak rýchlo si ich zapísať do nejakého slovníčka a samozrejme nesmie chýbať preklad do známeho jazyka. Nebudete mať časom na čo spomínať , ak si už teraz nevytvoríte nejaký archív alebo kufrík vzácností, ako mala stará pani na pôjde a pod. Veľa ľudí ukazuje trápne fotky z detstva , vôbec to nie príjemné ani milé, má to ostať ako pamiatka , keď bude dieťa staršie , alebo ako poklad
Chýba kreativita v hre
Čím väčšia rôznorodosť aktivít , tým má dieťa väčší priestor na to objaviť svoj talent . Na základe inklinovania k nejakému typu hry , sa dieťa na ňu zameriava sústavne ju opakuje , len aby sa v nej utvrdilo. To , že sa mu páčia obrazy , ešte nemusí nutne znamenať kreativitu alebo umeleckú dráhu . Je veľmi dobré uvedomiť si , že nech sa z vášho dieťaťa stane akákoľvek osobnosť , teda bude pozitívnym vzorom. Posilňujete pri spoločenských hrách vaše vzájomné puto a vzťahy sa zlepšujú…
Extra prísna výchova – ak je dieťa veľmi prísnym spôsobom vychovávané , môže to spôsobiť odpor voči rodičom , bojkotovanie ich názoru ,tak isto nedôveru , že mu chcú to najlepšie. Treba odstrániť mýtus , čím väčšie nároky, tým väčšmi úspešnejšia osoba. Deje sa pravý opak , môže to vyústiť do psychických problémov , zaostávanie vo vývoji , regres už na naučené vedomosti , problémy s pamäťou, tiež sú zlé tresty za známky , kedy naopak môže namiesto zlepšenia dôjsť k horšiemu prospechu v škole. Môžeme spustiť rôzne psychické problémy , enormný stres , preťaženie , nemožnosť si oddýchnuť a byť dieťaťom a hrať sa alebo tvoriť si zábavu samo. Treba si dať pozor , na trestanie a ponižovanie na verejnosti , alebo pred spolužiakmi – môžu nastať následne nedôvera k rodičom , že sa napriek horšej známke nemajú o koho oprieť , že majú na to si ju opraviť , alebo odmietajú pomôcť a do vysvetľovať niečo , čomu sa nerozumie. A na jednej zlej známke nespadne budúcnosť
Ignorácia názoru dieťaťa- často sa deje to , že si dospelý odmietnu vypočuť pohľad dieťaťa na vzniknutú situáciu a zahriaknu ho skôr než by stačilo niečo povedať , prípadne nám niečo vysvetľuje a my ho nepočúvame , alebo mu skáčeme do reči , dávame mu jasne najavo , že nie je dôležité , tu tiež vznikajú rôzne traumy menejcennosti , neistoty a strachu, nedostatok lásky. Môžu byť zanedbávané emočne aj sociálne a cítia sa vylúčené z rodiny akoby do nej nepatrili, tvoria sa pochybnosti , že sa nemohlo primerane veku rozhodnú o niečom so svojho života
Nešťastné dieťa – ak dieťa nemá na detstvo žiadne pekné spomienky , nebude sa mať k čomu vrátiť a pripomenúť si niečo pekné a pookriať. Ak budú vyrastať v zdravom podnetnom prostredí oveľa ľahšie sa začlenia do a prispôsobia životu dospelých, ľahšie nadväzujú vzťahy , ktoré sú trvácnejšie. Ak je prostredie v ktorom dieťa vyrastá nezdravé až patologické, nebude daný jedinec schopný sa prispôsobiť zmenám v živote keď bude dospelý.
Nevyžiadané rady cudzích ľudí , ktoré ste si nepýtali- veľmi často sa stáva , že sa vám do výchovy pletú nevyžiadanými radami aj ľudia z rodiny aj celkom neznámi cudzí ľudia , ktorí o vás nič nevedia a len tak si pustia ústa na špacír a moralizujú a komentujú a prinášajú akurát hádky a nepokoj . Tak zrazu keď máte dieťa tak sa vyroja davy „odborníkov“ na výživu , obliekanie , uspávanie , hry a výchovu… No vašou úlohou nie je tieto ich názory počúvať a riadiť sa nimi. Vy ste matka /otec vy najlepšie máte vedieť čo je pre vaše dieťa prospešné a správne. Môžete si ich vypočuť alebo ich odignorovať alebo sa nad nimi zamyslieť , no je na vás ako sa zachováte a či si vezmete radu za svoju alebo ju odignorujete…
Rodičovská neprítomnosť na najdôležitejších okamihoch- veľkosť rozdielu dôležitosti udalosti je rozdielna u dieťaťa a u dospelého. Ak dieťa pokladá za dôležité svoje vystúpenie v nejakom divadielku a celý školský rok na neho poctivo trénovalo a chce sa ukázať , aké je šikovné tak očakáva , že obaja rodičia ak sa dá aj príbuzní prídu. No ak sa niekto z dospelých začne vyhovárať , lebo nejakú školskú besiedku z 15 min divadlom nepokladá za dôležité, tak potom je na mieste otázka čo je pre neho vlastne dôležité. Neúčasť otca alebo matky môže veľmi vážne narušiť dôveru medzi rodičmi a deťmi. Dieťa sa cíti odmietnuté a vlastne ponížené, že nie je hodné lásky , keď sa neprídu ani pozrieť . Tak sa to dospelému môže veľmi rýchlo vrátiť v podobe toho , že dieťa ako dospelé odmietne prísť napríklad na oslavu narodenín alebo životného jubilea svojho rodiča , ktorý v detstve nebol na jeho besiedke. Tiež mu to padne rovnako zaťažko , keď to dospelé dieťa nepokladá za dôležité
Extra benevolentná výchova- pri tomto type výchovy sa stáva , že jedinec nemá hranice a rodičia chcú , aby bol šťastný , ide o voľný spôsob lásky , z dieťaťa vyrastie malý tyran a manipulátor , ktorý si bude vydobíjať svoje miesto svete. Môže sa stať , že rodičia nezvládnu výchovu, nedajú dieťa do škôlky alebo školy a myslia si ,aký sú skvelí ich dieťa šťastné. Opak je však pravdou tieto deti si nevedia nájsť miesto v živote , tak ho aspoň znepríjemňujú iným…. Taký to typ výchovy ničí v deťoch hodnoty seba aj ľudí okolo…
Výchova je zložitý proces a preto k nej pristupujme zodpovedne , s istotou a pokorou. Dajme nášmu dieťaťu všetko čo potrebuje , ale všetko z mierou…
Bc. Ľubica Bombalová
