V živote dieťaťa je množstvo vecí a prekážok ktoré sa musí spolu s mamou naučiť zvládnuť. Jednou z nich je aj odvyknutie si od plienok. V porovnaní s minulosťou je to omnoho zložitejšie, keďže v dnešnej dobe jednorazových plienok majú detičky zadoček v suchu a tak sa cítia pohodlne aj s mokrou plienkou. Tak ako každé dieťa je jedinečné, rovnako tak na každé platí niečo iné. Preto sa chcem s vami podeliť o našu skúsenosť, snáď niekomu pomôže.
Ako sme začínali …
V prvom momente keď som sa rozhodla skoncovať s plienkami, som išla na internet a hľadala nejaký zaručený návod na odplienkovanie. A začali sme hneď zhurta. Od rána som jej dala namiesto plienky nohavičky a vysvetlila, že ak bude potrebovať tak na nočník. Každých 10minút som sa jej pýtala a snažila som sa ju tam posadiť no už ani to nechcela. Ukazovala som jej ako nato, trpezlivo vysvetľovala a motivovala. Snažila som sa ju zabaviť rozprávkami aby sa posadila na nočník, no odmietala to. V čase obeda už tak veľmi potrebovala cikať, že chodila za mnou s plienkou a prosila aby som jej ju dala, no ja som stále nepoľavovala a vravela jej nech si sadne na nočníček a vyciká sa. Nepodarilo sa a dcérka sa pocikala, samozrejme som zato na ňu nekričala, ale snažila som sa jej vysvetliť, že cikať sa má do nočníka a tak, ak bude nabudúce potrebovať nech povie. Ďalšie cikania boli asi také, že len po trošku sadla na nočník a kým sa úplne vycikala tak to bolo aj na 8 krát. Proste sa tam bála sadnúť a uvoľniť sa. Večer pred spaním som jej už dala plienku tak potom hneď uspokojila všetky svoje potreby. No mne to nedalo a tak som napísala mamičkám do fóra a požiadala ich o radu. Veľa ich písalo veci ktoré som už dávno vyskúšala a bolo to neúspešné, no našli sa aj rady ako posadiť ju s nočníkom na veľké zatvorené wc, poprípade dať do ruky toaletný papier aby sa s ním zabavila. Niektoré mamičky radili aj lepenie nálepiek na nočník za každý úspešný pokus ako formu motivácie.
Nálepky, nálepky …
Hneď ráno nasledujúci deň som sa vybrala do obchodu. Kúpila som krásne farebné, lesklé nálepky rôznych zvieratiek, ktoré má malá tak rada. Prišla som domov a dala ich malej do ruky. Celá natešená si ich začala obzerať a rozprávať čo sú to za zvieratká. Spýtala som sa jej ktoré zvieratko by si chcela nalepiť na nočníček. Vybrala si psíka a tak som ho odlepila a držajúc v ruke som jej vravela že ak si pekne sadne na nočník nalepím jej tam psíka. Tak už pekne sedela na nočníku, aj to bol úspech. Pokračovala som tým, že ak sa vyciká môže si vybrať ďalšie zvieratko na nočník, no to sa nám vôbec nedarilo. Prešlo niekoľko hodín a nič, až keď som videla že veľmi potrebuje, posadila som ju s nočníkom na wc a dala jej do ruky obľúbených plyšákov nech ich silno stíska a s nimi sa vyciká, pri tom som ešte pár krát spláchla aby počula tiecť vodu a odišla som zo slovami, že ak sa vyciká nech ma zavolá a nalepíme nálepku. Čuduj sa svete podarilo sa. Takto si sme vytvorili vlastný cikací rituál. Sama chodila za mnou, že chce nálepky a sedieť na záchodíku. Postupne sa to pre ňu stávalo automatickejšie a dokázala sa vycikať aj vonku na trávičku a podobne. Zažili sme aj pár nehôd, ale to k tomu patrí. Cez noc sme ale plienku ešte stále mali kým sa sama nezačala nad ránom budiť a pýtať sa na nočníček s tým že plienku nechce. Celé trápenie netrvalo ani 5 dní a malá sa celkom rýchlo odučia a mamka splnila svoje predsavzatie ju to naučiť do dvoch rokov.
Toľko náš príbeh a naša skúsenosť. Nezabúdajte nato, že každé dieťa je jedinečné a preto na každé platí niečo iné. Pokúste sa prísť nato, čo zaberie na vášho drobca. Najdôležitejšie je, na dieťa netlačiť a nenútiť ho násilím a v žiadnom prípade ho netrestať za prípadne nehody. Dieťa potrebuje veľa motivácie, pochvaly a ak sa rozhodnete začať tak vydržte. Držím palce.
