Každá budúca mamička sa teší, až bude v náručí držať svoj uzlík šťastia ,a často krát sa stane , že zisťuje pohlavie svojho dieťatka už vo svojom lone. Väčšina argumentuje tým, že sa chcú prihovárať svojmu bábätku s pomenovaním , aké mu z hľadiska pohlavia patrí. Lebo neutrálne pomenovanie ono, berie akoby identitu , že sa v brušku vyvíja chlapček alebo dievčatko. Už počas vývoja sa ukazujú odlišnosti aj vo fyzickej stavbe tela, aj v duševnej rovine. Rodičia sa chcú pripraviť dostatočne skoro na to, že budú chlapca alebo dievča. Výchova by mala byť približne rovnaká, s dodržaním individuálneho prístupu k osobnosti daného dieťaťa.
Anatomické rozdiely a štruktúry sú zrejmé, no vývoji mozgu a jeho činnosti nájdeme isté , hoci malé nerovnosti. Už po narodení závisí, aký prístup sa volí a teda , či mozog svojho dieťaťa dostatočne stimulujeme podnetmi a rozvíjame jeho skrytý potenciál a individualitu. Rodové rozdiely , ktoré sme videli v minulosti a tiež delenie úloh medzi mužské a ženské sa už pomaly ale isto zotierajú hoci, niektoré stereotypy zostávajú. Dievčatá sa stále podceňujú ako slabšie a citlivejšie , a chlapci zase silný a odvážni, no nie vždy to tak je. Niekedy sa narodia dievčatá drsnejšie a priebojnejšie a chalani zase tichší a hĺbavejší alebo citlivý.
To, že sa vám narodí dieťa , ktoré akoby nemalo povahu svojho pohlavia, dievčatá opravujúce motory a chlapci, ktorí učia v škôlke. Netreba stierať rozdiely , že deti sú rovnaké , hoci sa narodili ako chlapec a dievča. Je potrebné im umožniť sa rozvíjať v akejkoľvek oblasti, ktorá ich zaujíma , bez rozdielu toho či sa to „hodí“ alebo „nehodí“ k ich konkrétnemu pohlaviu. Dieťa má byť primerane sebavedomé , samostatné a v prvom rade samo sebou. Nesnažte sa potláčať a nasilu presadzovať činnosti , ktorými by sa vaše dieťa malo chcieť zaoberať vzhľadom na jeho/jej pohlavie. Tento prístup nie je správny. Deti sa cítia potom podceňované alebo urážané , že prečo by to či ono mali /nemali robiť lebo to nie je typicky ženské /mužské povolanie.
- zmyselnosť a emocionalita
už v detstve dochádza k porovnávaniu detí , ako vyjadrujú alebo nevyjadrujú svoje emócie , no žiaľ stále prevláda názor , že dievčatá vyjadrujú svoje city a gestá spontánne, akoby sa to od nich očakávalo, a naopak u chlapcov sa žiaľ city a emócie potláčajú a zatlačujú do úzadia, lebo chlapci majú byť silný a odvážny a nie bojkovia , rojkovia alebo plačúci- lebo je zaužívaný trend- a je chybný- chlapci neplačú- no to jednanie a nátlak spôsobí, že emócie sa budú hromadiť, až jedného dňa pretečú a vyplávajú na povrch v podobe emočného alebo hnevlivého výbuchu – a dostanú nálepku – agresívny, nezvládnuteľný , výbušný- pritom to tak vôbec nie je. Túto reakciu sme spôsobili my , rodičia potlačujúci prejav negatívnych emócii akou dievčat tak ešte viacej u chlapcov. Matky si niekedy neuvedomujú citlivosť svojich synov.
- Priestorová vnímanie
Od 5 mesiacov sa u chlapcov je väčší pocit orientácie kde hodili loptu alebo valec ako ďaleko sa odgúľa. V matematike sú olympiády predovšetkým chlapčenskou záležitosťou a u dievčat táto schopnosť nie až tak viditeľná. Aby sa aj dievčatá mohli rovnako intenzívne rozvíjať v priestorovej orientácii je dôležité sa hrali s loptou , stavali kocky, alebo lego.
- Obľúbená hračka
U oboch pohlaví sa približne rovnako vyskytuje obľúbenosť nejakého typu hračky najčastejšie sú rovnaké plyšáky, bábiky, autíčka. Niekedy sa u chlapcov objaví záujem o bábiky a naopak u dievčat sa prejaví záujem o lietadlá alebo dinosaurov, autá. Už okolo 1.roku si deti začnú objavovať rozdiely medzi pohlaviami. Najhoršie čo môžu rodičia urobia svojim deťom je, že im zakážu sa hrať s tým , čo si vybrali, ale nanucujú im tkz. hračky . ktoré sú podľa pohlavia správne. Teda, že bábiky patria do rúk iba dievčat a autíčka do rúk chlapcom. Neobmedzujte výber vášho dieťaťa ,a umožnite mu hrať s tým, čo má rado. Pribúdajúcim vekom upustia od jednotlivých hračiek a vyberú si iné. Nesnažte sa projektovať svoje stereotypy do svojho dieťaťa, je totiž nová samostatná bytosť , nie je vaša kópia v malej verzii
- Fyzická aktivita a pohyb
Väčšinou sú chlapci viac aktívnejší a mobilnejší ako dievčatá. Pohyblivosť chlapcov a ich vyššia fyzická aktivita. Hra na ihrisku , hra s loptou a s inými ukazuje jeho silu a vytrvalosť.
- Agresivita
Chlapci kvôli testosterónu a väčšiemu množstvu svalových vlákien , majú viac svalov ako dievčatá, sú teda fyzicky silnejší a aj viac agresívny, ak majú záujem o nejaké dievča, vedia sa aj pobiť so svojim rivalom. Deti sa musia učiť iný typ správania , ako je agresivita a ubližovanie, je potrebné vštepiť lásku a úctu k ženám a slabším jedincom a tiež im pomáhať ak ich niekto ohrozuje…
- Naučte sa chodiť
Každé dieťa má svoj vlastný čas , kedy sa naučí chodiť bez pomoci aj tu často dochádza k súpereniu medzi pohlaviami, že komu sa to podarí skôr a komu nie . Najčastejšie sa deti naučia stáť a chodiť okolo 1. roku až 15-16 mesiaca, teda , keď nemajú nejaké zdravotné postihnutie , ktoré by im to znemožňovalo. No na posilňovaní svalov nôh už od dojčenského veku. Je potrebné ich zapájať do činnosti , aby všetky svalové skupiny, a cvičiť rovnomerne obidve strany tela. Veľkou chybou rodičov je prílišné očakávanie , že musí to kt. dieťa vedieť v takom alebo onakom mesiaci toto a to to. Nechcú si často pripustiť, že ich dieťa je úplne iné ako ich starší súrodenec (aj keď rovnakého pohlavia alebo dieťa od susedov). Dieťa netlačte do výkonu, že musí, potom hrozí zaseknutie a želaný efekt sa oddiali.
- Vyjadrovanie, komunikácia, rozprávanie
Rodičia chcú, aby sa ich deti čo najrýchlejšie naučili rozprávať, no nie vždy je to také jednoduché. Chlapci sú do vývoja komunikácie pomalší ako dievčatá. Veľký nárast slovnej zásoby je najčastejšie zaznamenaný v rozmedzí od 18 až 24 mesiaca života. Dievčatá majú bohatší slovník ako chlapci, ale v skutočnosti je len 3% rozdiel vo verbálnych zručnostiach oboch pohlaví. Veľmi záleží od toho, ako s dieťaťom komunikujeme, či mu čítame. A správne intonujeme jednotlivé hlásky a slabiky aj slová. V rozvoji reči bráni, ak na dieťa šušleme alebo hovoríme priveľmi zdrobnelinami, a teda neučíme správnu výslovnosť, kt. sa podpíše a prejaví najčastejšie ráčkovaním, koktaním, neschopnosťou vysloviť jednotlivé hlásky- R, Š, Ž a iné. Mohli by sa vyhnúť alebo znížiť dobu návštev logopéda , keby sa rodičia svojmu dieťaťu venovali- rozprávali, pomenovávali činnosti, ktoré práve robia a deti sa učia nápodobou, takže keď budú účinnosť robiť, tak ju pomenujú…
- Nočník, redukcia na veľkom WC, nácvik čistoty –odplienkovanie sa
Skoro každé dieťa používa od svojho narodenia plienky- jednorazové alebo viacnásobne použiteľné. Tiež je každé jedno dieťa individuálne v tom ako skoro sa alebo neskôr sa odučí od plienok. Najideálnejšie obdobie na odúčanie od plienok je leto, kedy môžu deti behať na holo a teda nepotrebujú plienku. Rodičia sa učia spolu s deťmi nejaký signál toho , že im treba cikať/kakať prípadne nejaký typ zvuku/pohybu. Ak dieťa dokáže vydržať suché v neocikaných /neokakaných nohavičkách /trenkách , a tiež dá najavo prípadne sa samo posadí na nočník alebo príde , aby ho rodičia usadili na WC s redukciou ,tak je to jasný signál toho , že plienok sa čoskoro zbavíte, no nič netreba siliť. Spojenie medzi pokynom mozgu a za fungovaním močového mechúra/ alebo konečníka na vyprázdnenie musí predovšetkým dieťa dozrieť, a je to veľmi individuálne. Dievčatá sa odučia väčšinou skoro o 5-6 mesiacov skôr ako chlapci , no nie je to pravidlom, každé dieťa má svoj čas, podľa zrelosti mozgu a uvedomenia si čo treba urobiť keď cíti potrebu ísť na WC, aby to bolo spojené len z niečim príjemným. Ak budeme siliť , môže nastať presný opak, že sa bude dieťa báť, vyprázdniť do nočníka /WC s redukciou a môže mať z toho psychické problémy, alebo sa pomočovať v noci / v strese/ v únave a pod. Neporovnávajte svoje konkrétne dieťa zo žiadnym iným dieťaťom ani jeho súrodencom , aj keď rovnakého pohlavia.
Nech nezaznievajú vety typu : „Ja som už v tvojom veku bol/bola bez plienok alebo pozri na Ferka/ Aničku od susedov , ako už krásne chodí na nočník a ty cikáš stále do plienky ako novorodenec, už si veľký chlapec /veľké dievča – najčastejšie po 3roku života.“ Rodičia to zvyknú siliť, najmä ak má dieťa už nastúpiť do škôlky (z plienkami ho nezoberú), ale dosiahnu presný opak, dieťa sa zasekne, alebo sa vráti vo svojom vývoji o dva tri kroky späť… Bude to chcieť veľkú trpezlivosť netlačiť na dieťa, už by si mal /mala byť bez plienok / cumlíka(dosaďte si čoho sa dieťa nevie zbaviť, aj zlozvyku cmúľať palec, okusovať nechty…)
Ku každému dieťaťu treba pristupovať absolútne individuálne, a robiť všetko preto , aby na všetko čo robí /má sa naučiť / má sa odučiť(plienky, cumlík ) malo svoj potrebný čas, každý mozog , uvedomenie si alebo rozmýšľanie má svoj čas. Silenie a tlačenie dieťaťa do niečoho , čo by síce podľa nejakých tabuliek, malo už vedieť/zvládnuť tak sa „riaďte hodinkami svojho dieťaťa“ , ktoré sú nastavené individuálne na každého.
Pomôžte mu sa rozvíjať, tým , že sa mu budete venovať , prihovárať , hrať sa s ním , umožniť objavovať svet v bezpečí vašej prítomnosti. Všetky deti sa všetky tieto činnosti skôr či neskôr naučia- odkaz rodičov- trpezlivosť a individuálny prístup ku každému dieťaťu ,a neporovnávanie s iným dieťaťom, ani súrodencom, vyhnete sa zaseknutiu /trucu /vzdoru a hnevu, že mu to nejde… Budete budovať trpezlivosťou jeho /jej sebavedomie a uvedomenie si jeho /jej odlišnosti /originálnosti života….
Bc. Ľubica Bombalová
