Musíme vás bohužiaľ varovať! Prvý deň v materskej škole pravdepodobne nebude ten najhorší.
Vo väčšine prípadov platí, že na priebeh prvého dňa rodičia pripravujú dieťa niekoľko dní alebo týždňov. Možno prídu slzy a možno vám váš malý človiečik iba zamáva na rozlúčku a bude po všetkom. Avšak, všetko sa môže zhoršiť, keď si vaša ratolesť uvedomí, že odteraz sa návšteva materskej školy stane pravidlom. Vtedy sa i pokojné rána môžu premeniť na dni plné slzavých údolí.
Čo s tým a čoho sa rozhodne vyvarovať?
- Za každú cenu sa vyhnite dlhému lúčeniu. Prílišné objímanie alebo láskanie situáciu iba zhoršuje.
Či chcete alebo nie, vaše dieťa nastupuje do materskej školy a musí si na to zvyknúť. A musíte si zvyknúť i vy. Aby ste sa vyhli dlhým plačom v prezliekárni, objímete a vybozkávajte svoje dieťatko doma a pri dverách škôlky už iba letmý bozk a zamávanie.
Čím dlhšie sa totiž budete lúčiť, tým to bude pre vás i pre dieťa traumatizujúce.
- Hoci sa to môže javiť ako skvelý nápad, nikdy neobiehajte múry materskej školy a nesnažte sa nazerať, či vaše dieťa ešte stále plače. Ak už totiž prestalo a uvidí vás, spustí sa nová lavína srdcervúceho plaču a to predsa svojmu dieťaťu urobiť vážne nechcete.
No a ak ešte neprestalo plakať, tak čo urobíte? Ako dlho tam chcete stáť? Kým po vás nepríde školník alebo kým sa vám srdce nerozbije na kusy? Je rozumné jednoducho prijať fakt, že deti pri nástupe do materskej školy plačú. Niektoré dlhšie, iné kratšie, niektoré za mamou, iné zo solidarity ku ostatným „plačkom“.
Vaše postávanie pri múroch škôlky však nepomôže ani jemu ani vám.
- Neustupujte. Keď deti zistia, že sa musí do materskej školy dochádzať pravidelne a navyše že ich to čaká celý rok, začnú vymýšľať rôzne plány ako sa tomuto údelu vyhnúť.
Ak by ste si mysleli, že sú ešte malé a skúšať na vás finty nevedia, budete prekvapení koľko nápaditostí sa v malých hlavičkách skrýva. Budú na vás skúšať rôzne druhy kašľa, ubolené bruško, smutné oči, jednoducho všetko o čom vedia, že by vás mohlo obmäkčiť.
Avšak zapamätajte si, že keď ustúpite raz, budú sa pokusy znásobovať a stupňovať. Slávna veta, veď raz nikomu neuškodí, sa vám v tomto prípade dokáže skutočne vypomstiť. Ak sa vám len trocha dá, skúste radšej neustupovať a dieťa samo pochopí, že tadiaľto cesta nepovedie.
- Neoponujte. Ak sa vám dieťa po ceste zo škôlky začne sťažovať na ťažkosti, ktoré tam zažilo, neoponujte mu. Niekedy lepšie pomôže ak ho vypočujete a ono bude vedieť, že v tomto boji nie je samo. Ak mu začnete vyvracať jeho tvrdenia o zlej strave alebo o chlapcovi, ktorý mu bral hračky, bude si myslieť, že nielen musí chodiť niekam kam sa mu nechce, ale ešte aj musí všetky problémy zvládnuť úplne samo. Buďte jeho starostlivý poslucháč.
- Neriešte veci za horúca. Ak máte nutkanie hneď po prvom incidente dieťaťa s iným rovesníkom všetko riešiť, najskôr sa zastavte. Možno celá situácia nebola taká dramatická ako sa vašej ratolesti zdala. Dieťa si vypočujte, pridajte potešujúce slová, ale nerobte hneď rozruch. Existuje totiž 50% pravdepodobnosť, že celú bitku alebo ťahanicu vyprovokovalo práve vaše dieťa a nakoniec sa budete hanbiť za celú situáciu vy. Nechajte to v rukách pedagogického dozoru.
Ak by sa však situácia opakovala, upozornite pani učiteľku na to, že sa niečo deje a keď tak ju poproste, aby dala na vaše dieťa trocha viac pozor. Pedagogičky sú zvyknuté na rôzne situácie a je isté, že nenechajú nijakému dieťaťu ubližovať vedome. Sami zakročte až keď to bude skutočne nevyhnutné.
