Dvaja ľudia, ktorí sa majú radi a plánujú spolu založiť rodinu, by na tieto veci nikdy nemali zabúdať. Ak sa raz z manželského páru stanú rodičia, čo i len jedného dieťaťa začne plynúť čas, ktorý keď prešvihnete, lebo sa vám to v tej chvíli zdá nepodstatné a nedôležité, už nikdy nevrátite. Vaše dieťa, keď dosiahne vek, že už od vás nebude závislé alebo jednoducho stratíte prvých 3-6 rokov vašich detí, tak sa už nevrátia ani prvé sedenie, ani postavenie, ani krok popri stene, ani prvý krát povedané mama alebo tato, ani prvý beh, vyrastený zub a takto by sme ohli pokračovať až do dospelosti prvá láska, prvá pusa, prvá diskotéka, prvé rande, prvý deň na strednej či vysokej škole, prvá brigáda, výplata, prvá seriózna práca….
Vo výchove detí sú chyby a zanedbania , striktnosť či prísnosť, ktorá môže hraničiť až z týraním…..
- Nedostatok nežností , objatí, prejavov lásky a najmä vypovedanie slov –ľúbim ťa /mám ťa rád /rada
Každé dieťa je individuálna bytosť a inak vníma prejavy lásky a nežnosti, každé má ten svoj jazyk lásky, ktorí my, ako rodičia musíme objaviť a čím viac detí , tým väčšia rozmanitosť prejavov lásky a ich akceptovania zo strany druhého človeka. Niektoré deti nemajú radi dotyky, je im to nepríjemné (nevedia prečo ), iné by ste mohli bozkávať a objímať od rána do večera a stále by chcelo viac a viac, iné deti poteší darček alebo slovo o láske, iné zase niečo iné…. Našou úlohou je prísť na ten náš komunikačný kanál lásky. Dôležitosť objatí je však nesporná , nech je typ lásky u detí , akýkoľvek. Vezmite do náručia svoje dieťa , kým je malé, keď bude staršie nebude to chcieť vtedy, keď vy alebo kedy sa vám zapáči, môže mať pocit trápnosti alebo nevhodnosti napr. na verejnosti
- Chýbajúca komunikácia, nerozvíjanie slovnej zásoby
To , že sú naše deti maličké, ešte neznamená, že s nami nevedia komunikovať, hoci to často nie je prostredníctvom slov ako medzi dospelými, alebo staršími deťmi. Dieťa potrebuje neustále počuť hlas svojej mamy a otca, lebo pri nich sa cíti bezpečne a má chuť objavovať a zvyšuje sa frekvencia džavotania, ktoré je odrazovým mostíkom k slovám a následne vetám a vyjadreniam k niečomu.
Čím viacej sa mu prihovárame, čítame , spievame tým rozširujeme slovnú zásobu na základe melódie hlasu a jednotlivých hlások a slov. Ak tomu nevenujeme dostatočnú pozornosť dieťaťu chýba slovná zásoba , nakoľko v prvých rokoch života nasáva materinský jazyk spolu s materským mliekom. Gramatiku , skladbu viet a časovanie jazyka začne riešiť až v škole ,dovtedy ste zdrojom slov, iba vy alebo súrodenci. S dieťaťom, s ktorým sa málo komunikuje dlho, zostáva bez slov a jeho jazyk sa nevie „rozviazať, aby správne rozprávalo“. Snažte sa byť dieťaťu nablízku fyzicky aj mentálne.
- Nedostatok spoločných hier , prechádzok alebo spoločných zážitkov
Rodičia , ktorí sa málo svojim deťom venujú a chýbajú im spomienky na spoločné činnosti, sú ochudobnené, lebo sa nemajú s čím podeliť, akú hru hralo s rodičmi /súrodencami , kde bolo na turistike/ aký hrad pamiatku /horu /les/ more navštívilo, aký zážitok so spoločnej dovolenky a cíti prázdnotu , lebo jeho duša je ochudobnená o krásu prírody, stavieb , spoločná návšteva zoo… Tieto deti si nedokážu vybaviť nič, keď sa ich niekto pýta na nejaký zážitok s rodinou. Tieto deti bývajú často smutné a depresívne a cítia sa osamelo až opustene. Ak nezapájame dieťa aj do činností v domácnosti, nikdy si k nim už nevybuduje vzťah, niečo som objavilo, môžem byť veľká lebo pečiem koláč s mamou, búcham s kladivom s otcom, maľujem na papier ..
- Chýbajú záznamy o miľníkoch života dieťaťa , úspechy, slová , odplienkovanie, chodenie bez opory, beh…
Ak si neurobíme záznam z niečoho významného v živote nášho dieťaťa , je absolútne jedno , aký je to úspech… Chýbajúci záznam si nikto už nespomenie po nejakej dobe a už tam bude navždy prázdne miesto. Zapisujte si do zošita alebo do takej knihy ako rastieme- prvá zdvihnutie hlavičky, otočenie, posadenie, postavenie, chôdza, beh, prvý zub, prvé slová ,prvá samostatná hra, čítanie leporela, prvé dni bez nehody pri odplienkovaní , prvý krát na nočníku /WC s redukciou , prvý deň v škôlke, vnímanie Vianoc , prvé kamarátstva…. Ak si to nepoznačíme skôr či neskôr na to zabudneme, pritom je to základný kameň všetkých spomienok…..
- Absencie fotografii a videa s dôležitých momentov- obrázkové spomienky – podobne ako v bode 4.
Ak neodfotíme/ nenatočíme momentku v daný okamih nikdy sa nevráti. Nezabudnime na popis fotografie alebo videa- kto je tam, kedy to bolo ,dátum a rok , mená osôb, aká udalosť (napr. na fotke je Janka ,naša dcéra na Vianoce 2010, má tam 18 mesiacov a pod.)
Rovnako momenty, ktoré si nenapíšete/neodfotíte v daní okamih , už druhú príležitosť mať nebudete – ak neodfotíte tortu v celku aj so sviečkami- darmo ju budete neskôr chcieť, odfotiť celú ,ak už je rozkrojená, sviečka sfúknutá , a daný kúsok torty zjedený. Už sa to nedá. Možno si to budete pár dní pamätať , aká bola postavička/ hračka na oslave 1. Narodenín, ale potom vaše spomienky prekryje vír nových udalostí , a vy jednoducho zabudnete, a spätne si už nespomeniete…Vytváranie fotoalbumov a DVD s videami je najspoľahlivejší spôsob uchovania spomienok…
- Chýbajúca kreatívna činnosť, neodloženie obrázkov
Ak chýba vo výchove kreatívna činnosť, a je jedno v akým spôsobom, spoločné maľovanie, skladanie puzzle, vykrajovanie koláčikov, spoločné zatĺkanie klinca , poliatie kvetiny, hra so zvieratkom, sú tieto deti ochudobnené o zážitky a možnosť rozvoja fantázie a vlastných nápadov , čo všetko by sa dalo vytvoriť.
Keď však deťom nevenujeme dostatok času , posadíme ich pred televízor , internet alebo počítač, automaticky prestávame byť vychovávateľmi svojich detí. Deti sa učia nápodobou, ale nedokážu zatiaľ rozlíšiť dobrú alebo zlú nápodobu, dobré alebo zlé správanie, nevedia vyhodnotiť realitu od fikcie najmä pri akčných rozprávkach.
- Nezáujem o potreby a názory detí
Potreby našich detí napĺňame od ich narodenia , no názor si dokážu povedať , až keď nadobudnú schopnosť užívania rozumu. Aj 3.- 4.ročné dieťa dokáže povedať , čo sa mu páči /je mu príjemné a čo naopak mu spôsobuje bolesť /nepohodu. Užívanie rozumu začína nadobúdať v plnej forme okolo 7-8 roku života, ďalej sa to pribúdajúcim vekom zdokonaľuje a stáva sa myslenie zložitejším a abstraktnejším. No rodičia pokladajú svoje deti za nedostatočne zrelé na vlastné rozhodnutia. Ale ak ich názory začneme brať vážne rozvíjame ich analytické a abstraktné myslenie a tiež myslenie v súvislostiach a spájanie jednotlivostí do zložitejších celkov. Tento postoj neprijatia názoru sa často prejaví najmä u menších detí vzdorom, odmietaním , bojkotovaním alebo krikom a plačom, kedy sa snažia vyjadriť svoju bezmocnosť voči sile a autorite dospelého človeka.
- Tvrdá nekompromisná výchova- sparťanská až vojenská
Výchova detí má byť primeraná ani veľmi benevolentná ani príliš sparťanská(vojenská), treba určiť zdravú mieru vo všetkých rozhodnutiach, ktoré urobíme ohľadom detí. Ak sme príliš prísni, tak sa nás dieťa môže báť aj chodiť domov alebo doma byť so stiahnutím žalúdkom , čo zase bude. Tiež sa tento typ výchovy , môže skĺznuť do týrania alebo zdravotných problémom neznámej /neodhaliteľnej príčiny. Aj odmena /trest musí byť primeraná k skutku, ktorého sa dieťa dopustilo. Neprimerané tresty /bitky vyvolávajú násilie následne aj zo strany dieťaťa…
- Neúčasť na dôležitých udalostiach svojich detí, vystúpenia , športové, tanečné súťaže
Ak si rodičia nedokážu alebo nechcú nájsť čas ,na účasť na úspechoch svojich detí , tieto deti sa často cítia odmietnuté ľuďmi , ktorí predstavovali celý ich vesmír teda mama a otec. Najmä ak rodičia vedia dopredu ,že sa uskutoční besiedka , tanečné /divadelné predstavenie a budú tam hrať aj vaše deti , tak môžu zažiť neuveriteľne ťažkú traumu z odmietnutia , a tiež pocit , že nie pre rodiča dosť dobré na to , aby sa aspoň pozrel na ich talent. Tieto deti sa začnú uzatvárať do seba a žiť svoj imaginárna svet prepojený s realitou môže vyústiť do seba poškodzovania / násilia na iných deťoch / agresivitu alebo hlbokú depresiu.
- Neustále riadenie sa názormi iných ľudí- absencia vlastných rozhodnutí vo výchove
Mladí rodičia sú často vystavený tlakom okolia ako by mali alebo nemali vychovávať svoje deti. Hoci dobre mienené rady, niekedy môžu byť náročné na uskutočnenie alebo plnenie…. Majú toho plnú hlavu a už nedokážu vypnúť, aby nepočuli komentáre na svojej dieťa v pozitívnom/negatívnom zmysle. Výchovu treba prenechať rodičom, aby si svoje dieťa vychovali najlepšie ako vedia. Neznamená to , však , že všetka rady starších rodičov, starých rodičov musia byť skrz na skrz zlé alebo nevhodné. Je dobré si z toho čo sa ponúka z celej tej plejády názorov čo má /nemá dieťa robiť /jesť / obliecť si a pod. Tieto rad si síce dobre mienené, no niekedy kontraproduktívne a skôr rodičov vytáčajú , ako by im mali pomôcť zvládnuť výkyvy nálad syna či dcéry na ihrisku alebo v škôlke…
Všetky deti si zaslúžia bez rozdielu primeranú a láskavú starostlivosť svojich rodičov , ktorá ich urobí šťastnými a naplnenými láskou a porozumením.
Bc. Ľubica Bombalová
